V sobotu ráno mi Petra oznámila, že na svete pribudol ďalší nový človek, a že do našej rodiny pribudla ďalšia princezná, ktorej dali meno Alexandra. Veľmi som sa tešila na chvíľu kedy maličkú po prvýkrát uvidím. V nedeľu ráno som rýchlo uvarila obed, aby som mohla byť medzi prvými návštevníkmi, ktorí maličkú uvidia.
Bola taká drobučká, ružovučká, ale nádherná. Mala som pocit, že pred sebou vidím bábiku. Veľké prekvapenie prišlo v momente, keď sa ma Petra spýtala, či by som bola ochotná stať sa krstnou mamou tohto maličkého drobčeka. Od dojatia mi po tvári začali stekať slzy, bola som veľmi šťastná a pyšná, že budem krstnou mamou.
Po týždni pustili maličkú domov, a ja som všetok voľný čas trávila s ňou a jej rodičmi. Pomáhala som ako som len mohla. Blížil sa deň krstu, a tak som sa začala uvažovať, akým darčekom by som maličkú obdarovala. Vedela som, že to musí byť niečo hodnotné, čo bude mať na pamiatku. Načo však kupovať teraz drahé šperky, keď z nich hneď vytrastie? Navštívila som preto všetky zlatníctva v meste a hľadala vhodný darček.
Najvhodnejším darčekom pre dievčatko by bolo niečo z výrobne swarovsky asi náušnice. Tak som si povedala, že musia byť krásne, ligotavé, ale jemné, lebo Alexandra je ešte maličká.
V obchode s diamantovými šperkmi ma zaujali nádherné náhrdelníky, ale ich cena bola nesmierne vysoká. Aj keby som obetovala celú svoju výplatu, nemohla by som si dovoliť kúpiť ich, tak som sa rozhodla, že jej kúpim náušnice z bieleho zlata s maličkými zirkónmi.
